Už som si zvykol, že prolife aktivisti na niektoré otázky jednoducho nedokážu odpovedať priamo. Ak vychádzame z predpokladu, že ľudské práva sú univerzálne a platia pre každého rovnako bez rozdielu rasy, náboženského vyznania a hlavne pohlavia, tak je aj prirodzeným právom každej ženy rozhodovať o svojom osude. Bez ohľadu na to či je veriaca, alebo je bez vyznania. Pán hovorca nedokázal odpovedať priamo na otázku, že súčasná legislatíva žiadnu ženu / veriacu či neveriacu / nenúti k interupcii, prečo chce presadiť stav, kedy bude spoločnosť ženy / veriace, či neveriace/ k niečomu nútiť resp. zakazovať. Rovnako na otázku, či sú ženy, ktoré podstúpia interupciu a lekári, ktorí zákrok vykonajú vrahyne resp. vrahovia, neodpovedal priamo. Z odpovede sa vykrútil konštatovaním, že neposudzuje osoby iba čin. A odpoveď prikrášil úžasným prirovnaním, že ak by spoločnosť povolila nemajetným nadobudnúť majetok krádežou, tak by tak určite učinili. Úžasný sociologický poznatok. Obohatil ma. Iste, že by tak učinili, pán hovorca. A nezastavili by sa pri uspokojení svojich potrieb, ale brali by všetko čo im príde pod ruku. No a nebrali by iba majetným, ale aj od nich trochu majetnejším, susedom alebo, jednoduch iným. V histórii už na to boli príklady. No a tí, ktorým berú sa budú prizerať ? Nie budú sa brániť. Až z toho vznikne chaos, občianska vojna, zabíjanie. Logicky preto, každá spoločnosť krádež a vraždu trestá a nie povoľuje. To ale nie je porovnatelná situácia so zákrokom, ktorý pán hovorca nazýva vraždou. Tu sa jedná o ľudské právo rozhodovať o svojom osude. Ľudské práva platia rovnako aj pre ženy, pán hovorca. O ich osude nemôžu rozhodovať iní ľudia a už vôbec nie muži. Na inom mieste rozhovoru hovorí pán hovorca, že niektoré otázky nemôžu byť otázkou spoločenskej dohody / naráža na spoločenskú dohodu pripustiť interupciu do 12 týždňa/. A základne ľudské práva bez ohľadu na pohlavie, môžu byť otázkou spoločenskej dohody ? Môžeme o nich hlasovať ? O daniach môžeme hlasovať, pán hovorca ? Samozrejme, že nie lebo je jasné ako by sme hlasovali.
Otázku znásilnených žien pán hovorca rieši presvedčením, že výchova nechceného dieťaťa by mohla pomôcť prekonať prežitú traumu. Kde berie pán hovorca presvedčenie, že u všetkých žien by k tomuto stavu došlo ? Teraz radšej nepoužijem príklady potencionálnych násilníkov, ktorých predstava ak nedôjde k totálnemu resetovaniu pamäte, za žiadnych okolnosti nemôže viesť k prekonaniu traumy. Dopustil by som sa tak porušenia ľudských práv. A výchova prípadne poškodeného dieťaťa ako plodu násilného činu, tiež prispeje k vyrovnaniu sa s traumou ? Som rodič, mám 17 ročnú dcéru, neviem ako by som reagoval, ak by nedajbože niečomu tak ohavnému musela čeliť. Rozhodne by som jej bol oporou, akokoľvek by sa rozhodla, ale nútiť ju k niečomu na základe nejakého presvedčenia a riskovať, že bude celý život nešťastná by som nemohol. A pýtam sa s plnou vážnosťou rovnako hypoteticky ako to vo svojich odpovediach tvrdil pán hovorca, koľkí otcovia, účastníci pochodu, by nútili svoje dcéry k výchove nechceného plodu násilného činu na základe iba svojho presvedčenia ? Niektorí určite áno, právo na názor neberiem, ale všetci ? Dovolte mi pochybovať. Poznám ľudí a ich slabosti.
Pán hovorca hovorí, že každá spoločnosť musí dospieť, tak ako USA, kde už nemajú osobitné autobusy pre bielych a čiernych. Áno, každá spoločnosť raz k niečomu dospeje. Aj keď to bude trvať niekoľko storočí. Napríklad dospela aj k tomu, že už sa neupaľujú vedci za názor, že Zem je guľatá a točí sa okolo Slnka, alebo ženy riadne odsúdené ako čarodejnice na základe pochybných obvinení v mene jedinej pravdy.
